nedeľa 29. novembra 2015

Spomienky

Ako tak sedím vo vlaku, zamýšľam sa, čo sú to vlastne spomienky? Podľa mňa sú to útržky nášho života zachované v našej pamäti. Tie útržky môžu byť smutné aj veselé. Ale to iste každý z Vás vie...

Myslím si, že všetci máme nejaké miesto, na ktoré máme veľa spomienok. Pre mňa je to napríklad vlak. Neviem si pomôcť. Možno sa pýtate, že prečo práve ten. Netuším. Možno pre to,že vo vlaku som toho zažila naozaj veľmi veľa. Od perfektnej a nezabudnuteľnej cesty na Jamboree až po zrod jedného môjho bývalého vzťahu. Niekedy je pre mňa cesta vláčikom veľmi ťažká no inokedy zas veľmi úsmevná. A tak to má každý z nás. Asi to bude znieť divne ale občas sa idem len tak niekde previezť a zaspomínať si na všetky možné etapy môjho života. Nuž a ak sa domov vrátim smutná a unavená, uvarím si čaj. Ten predsa pomáha vždy. Zatiaľ sa s Vami lúčim. A mohli by ste sem hodiť nejaký ten hejtík alebo pochvalu aby som vedela, že to aspoň niekto číta :)

Papa :)

Kuk

streda 11. novembra 2015

Asi budem bloggerka

Uff. A máme to tu. Ani neviem ako a už píšem svoj prvý blog a o bloggovaní pritom vôbec nič neviem. Toto tu bolo spontánne rozhodnutie. Veľmi rada píšem. Teda...pokiaľ mám na písanie náladu. Pár krát som sa pokúšala začať písať knihu. Chýba mi však trpezlivosť. A tak som sa rozhodla, že začnem radšej písať nejaké kratšie texty. Ale prečo práve blog? Možno preto, že keď si píšem len tak do nejakého zošítka mám pocit, že to nik neuvidí. Vlastne, je dosť možné, že nik nebude čítať ani toto ale aspoň je to bližšie verejnosti. A ak ste tento blog náhodou našli a dočítali ste sa až sem, prosím, dočítajte to aspoň do konca. Sľubujem, že to už nebude dlho trvať. Poprípade mi sem hoďte nejakú tú kritiku aby som vedela, či mám písať aj naďalej. Inak volám sa Ria. Moje naozajstné meno jen Veronika no...proste ma všetci volajú Ria. Po čase sa toho o mne isto dozviete viac. Samozrejme, ak sa Vám moje blogy budú páčiť a ak mi blogovanie vydrží. Ani písanie denníčka mi, mimochodom, dlho nevydržalo. Nuž, blíži sa koniec blogu. Idem si dopiť čaj a pôjdem sa ja zahrabať k nejakej dobrej knižke. Tak sa zatiaľ mávajte, s láskou ostávajte a pite čaj. Papinky :)

Kuk