streda 11. novembra 2015

Asi budem bloggerka

Uff. A máme to tu. Ani neviem ako a už píšem svoj prvý blog a o bloggovaní pritom vôbec nič neviem. Toto tu bolo spontánne rozhodnutie. Veľmi rada píšem. Teda...pokiaľ mám na písanie náladu. Pár krát som sa pokúšala začať písať knihu. Chýba mi však trpezlivosť. A tak som sa rozhodla, že začnem radšej písať nejaké kratšie texty. Ale prečo práve blog? Možno preto, že keď si píšem len tak do nejakého zošítka mám pocit, že to nik neuvidí. Vlastne, je dosť možné, že nik nebude čítať ani toto ale aspoň je to bližšie verejnosti. A ak ste tento blog náhodou našli a dočítali ste sa až sem, prosím, dočítajte to aspoň do konca. Sľubujem, že to už nebude dlho trvať. Poprípade mi sem hoďte nejakú tú kritiku aby som vedela, či mám písať aj naďalej. Inak volám sa Ria. Moje naozajstné meno jen Veronika no...proste ma všetci volajú Ria. Po čase sa toho o mne isto dozviete viac. Samozrejme, ak sa Vám moje blogy budú páčiť a ak mi blogovanie vydrží. Ani písanie denníčka mi, mimochodom, dlho nevydržalo. Nuž, blíži sa koniec blogu. Idem si dopiť čaj a pôjdem sa ja zahrabať k nejakej dobrej knižke. Tak sa zatiaľ mávajte, s láskou ostávajte a pite čaj. Papinky :)

1 komentár:

  1. Sú dni, keď sa človeku podarí náhodou nazrieť do duše druhému, nechtiac, ale predsa. A potom rozmýšľa: čo všetko som nevidela, čo som zmeškala, kde som mala oči, e som sa lepšie a dlhšie nedívala... alebo to bola obava, aby som nevyplašila drahého človeka a čakala až sám príde a rozhovorí sa, bola to chyba alebo to malo tak byť? už je to ďaleko, preč, ale dnes som tu a sľubujem, že budem tu stále a ak bude treba, stačí ma drcnúť, a možno to zbadám aj sama. Riuška, som tu a stále (viem, je to klišé!) chcem byť, ak si to budeš priať, ľúbim ťa, veľmi.

    OdpovedaťOdstrániť