piatok 30. decembra 2016

Myšlienka

Stále dúfam a stále verím. Stále čakám a stále čelím. Pocitmi a túžbami. O chvílu vybuchnem a na prach sa zmením. Nezvládam. Tak prosím príď a ozvi sa. Povedz hocičo. Kľudne ma nenaviď a preklínaj. Len prosím príď. A daj mi to po čom tak tápam a túžim. Vysvetli. Prečo už nie sme spolu. Prečo mám takú smolu. Že splní sa mi sen a som šťastná. A potom zrazu bum. A miska šťastia je prázdna. A na zemi leží rozbitá. Tak prosím príď a oprav ju. Alebo dones aspoň návod ako. A ja už si s tým poradím. Tak prosím. Veľmi prosím. Už niečo povedz a neignoruj. A nenechaj ma trápiť sa. Lebo na povrchu som šťastná a žiarim. Vo vnútri? Topím sa a dávim. A pomaly klesám na dno. Tak daj mi aspoň malú nádej. Silu. A nedovoľ mi sa utopiť. A ja sľubujem, že nechám Ťa. A už nikdy sa ani nepozriem. Možno pomyslím no budem vedieť. Že bezomňa je Ti lepšie. A že si šťastný a nič Ti nechýba. Príď a vysvetli a ja sa otočím a odcupitám.

Kuk

štvrtok 8. decembra 2016

Dieťa

Detstvo. To najkrajšie obdobie v živote človeka. Čas bez starostí, smútku, problémov. Čas, kedy sme si mohli dovoliť spraviť hocijakú hlúposť, hurónsky sa smiať, kričať a tancovať a nikto nás za to neodsudzoval. A teraz? Väčšina z nás má na hlave kopu starostí, málo času a veľa povinností. Minule mi prišla na Ask otázka ohľadom toho, či aj ja mám pocit, že už nemôžem robiť to, čo som robila ako dieťa. Zamyslela som sa. Pozrela som sa na seba. Ako sa správam a tak. A viete čo? Prišla som na to, že človek by nemal riešiť či má 10, 40 alebo 80. Je podstatné na koľko rokov sa cítime a nie koľko máme. Správajte sa ako deti ak sa tak chcete správať. Choďte a spievajte si, tancujte, hrajte sa s legom, bublifukujte. Buďte šťastní. Možno to už nikdy nebude tak ako keď sme boli malinký, no môžme sa aspoň na chvíľku dostať do toho úžasného detského sveta a zabudnúť na všetky starosti. Jasné, máme okolo seba kopec ľudí, čo nás za to odsúdia. Ale čo je lepšie? Na chvíľu sa odreagovať a zabudnúť alebo sa báť odsúdenia? Mám nápad. Dajme si spoločnú výzvu. Každý deň sa aspoň na chvíľku ponorte do tohto sveta. A po týždni uvidíte, či ste šťastnejší. Kľudne mi potom môžete napísať Vaše postrehy.

Kuk

utorok 8. novembra 2016

Ovečky

Väčšina z nás ide s davom. Obliekame si to, čo je v móde. Správame sa tak ako sa správajú ľudia okolo nás. Napríklad, išla som si kúpiť kabát. Ako som prišla do obchodu, mali tam asi milión druhov kaki kabátov. Určite ich všetci poznáte. Sú to presne tie, ktoré má na sebe každé druhé dievča. Bola som naozaj šťastná keď som našla aj iný. Nevedela som sa rozhodnúť medzi dvomi. Poprosila som o radu predavačku. Iba sa na mňa pozrela a zaviedla ma ku kaki kabátom, že tie sú teraz v móde. Ale prečo? Prečo to robíme? Prečo sa riadíme stádom? Lebo nás niekto bude odsudzovať ak budeme iní? Lebo sa nám budú vysmievať? Nepríjmu nás? Nemám nič proti tomu keď sa niekto oblieka tak ako väčšina. Nikoho neodsudzujem. No toto nie je len o oblečení. Je to aj o správaní, myslení,... Myslím si, že hlavne v dnešnej dobe je potrebné mať vlastný názor a riadiť sa sebou.  Preto sa nevysmievajme ľuďom, čo su iný. Veď každý z nás je len človek. Preto buď sám sebou a neber ohľad na to, kto si čo o Tebe myslí. Ukáž svoju jedinečnosť a neriaď sa stádom. Uvidíš o koľko krajší a šťastnejší život budeš mať ;)

Kuk

pondelok 10. októbra 2016

Rozhodnutia

V hlave mám asi milión otázok typu "prečo?" Prečo sa nemôžem vratit do minulosti? Prečo sa nedajú zmeniť niektoré rozhodnutia? Prečo som toto spravila tak a toto onak?... Niekedy sa chcem veľmi vrátiť späť a všetko zmeniť. Pozrieť sa a zistit aké by to bolo keby som sa rozhodla inakšie. Napraviť všetky chyby. No potom si uvedomím, že minulosť nezmeníme. A to je vlastne dobre. Všetko sa deje pre niečo. Keď sa tak nad tým zamýšľam, asi by som dnes nebola tým kým som. Naše rozhodnutia nás tvoria. Vďaka našim rozhodnutím sa stávame silnejšími a samostatnejšími. A myslím, že vďaka nim aj dospievame. Neľutujte nič čo ste urobili a ako ste sa rozhodli. Ľutujte to, čo ste neurobili. Nikdy sa prosím nepozastavujte nad minulosťou. Aj tak ju už nezmeníte. Čo sa stalo to sa stalo. Už sa neodstane. Je pekné si zaspomínať na to čo bolo. Je pekné fantazírovať o tom, čo by bolo keby. No iba do tej miery, aby ste si neubližovali. Aj keď ste teraz neni stotožnený s tým čo ste urobili, myslite na to, že vtedy ste to tak chceli. Že ste boli šťastní a spokojní. A ak ste urobili chyby tak sa iba pousmejte nad tým aké ste boli trdlá :)

Kuk

utorok 27. septembra 2016

Jesenná nálada

Dnes bol zas jeden z tých jesenných a chladných dní. A nie, nemyslím tým počasie. Poznáte ten pocit, keď sa na niečo veľmi tešíte a potom zistíte, že sa tešíte zbytočne? Ja som dnes zažila to isté. V podstate si za to môžem sama. Možno som sa málo snažila. Každopádne je to celé preč. V poslednej dobe mám pocit, že je všetko zle. Navonok som veselá a milá ale vo vnútri vo mne všetko všetko kričí. Všetko ma bolí. Niekedy najviac pomáha si poplakať. No mám pocit, že mne nepomohlo ani to. A dokonca ani môj milovaný čajík. Mám chuť si len tak ľahnúť a ležať. Dlho. Navždy. Alebo aspoň kým sa to všetko skončí. Škoda, že taká možnosť nie je. Uvedomujem si ale, že nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad zdá. Čoskoro bude lepšie. Určite. Tak sa teda s Vami lúčim. A aby sme tu nemali len samé smutné veci nabudúce si napíšem niečo o láske ;)
Papa

Kuk

štvrtok 8. septembra 2016

Odznova

Po strašne dlhom čase som späť. Mala som takú menšiu krízu. Nevedela som o čom písať. Pôvodný plán bol, že Vám sem postupne budem pridávať svoj životný príbeh. Viem, asi je odvážne nazvať môj príbeh životným, keďže mám len 16 ale myslím si, že aj keď mám pred sebou ešte veľa rokov, nestane sa mi nič tak významné. Tento plán však zlyhal. Uvedomila som si, že by som to zbytočne naťahovala. Preto som hľadala niečo, o čom by som mohla písať. Skoro každý blog má nejaké zameranie. Keďže aktívne cvičím, chvíľu som uvažovala o tom, spraviť si fitness blog. Prišlo mi to ako rozumné riešenie no uvedomila som si, že by ma to nenapĺňalo. A potom to prišlo...nápad. Už dlhšiu dobu si píšem niečo ako denníček. Píšem o veciach, ktoré ma tešia ale aj o tých, ktoré ma rmútia. Neviem, či by niekoho bavilo čítať si o tom ako sa mi stalo to a ono no za pokus to stojí. Takže, milí moji sledovatelia, nastane veľká zmena. Nebojte, sľubujem, že v jednom článku Vám poviem aj svoj príbeh. No rada by som tomu dala ešte nejaký čas. Aby bol zaujímavejší. Dúfam, že ma budete sledovať aj naďalej. Nebojte, nebude to nič také ako- dnes som šla cikať, kakať a papať. Budú to zaujímavosti, vtipné príhody, starosti...
 
Prajem Vám príjemný a usmievavý zvyšok dňa :) Odpočívajte a čajíkujte ;)
 
P.S. Neberte to ako reklamu, ale ak náhodou neviete aký čaj si dať určite vyskúšajte limitovanú edíciu od TEEKANNE. Čajík sa volá Love a má príchuť granátového jablka a broskyne. Tiež som mala predsudky, no keď som ochutnala...niečo neskutočné :3

Kuk

pondelok 22. februára 2016

Prvé stretnutie

Čakala som na to celú večnosť. Trvalo to vlastne iba pár týždňov no mne to prišlo ako strašne dlhá doba. Celé dni som myslela len na to, kedy sa konečne uvidíme. Potrebovala som Ju spoznať. Už som to nevedela vydržať. A potom to prišlo. Bol pekný júlový deň a ja som premýšľala, čo s načatým večerom. Z premýšľania ma však vytrhla moja mamka, ktorá surovo vtrhla do mojej izby aj s babkou a povedali, že sa musíme ponáhľať, pretože za pol hodinku sa mám s Ním stretnúť. Ani si neviete predstaviť ako som sa v tú chvíľu cítila. Bol to neopísateľný pocit, no skúsim Vám ho aspoň trošičku priblížiť. Bol to náhly nával radosti, šťastia, zmätku, smútku,... Proste niečo neskutočné. Rýchlo som si vzala potrebné veci a spolu s mamkou som sa pobrala na miesto nášho stretnutia. Celú cestu som myslela len na to ako to dopadne. Prišli sme tam omnoho skôr ako sme mali. Pekelne som sa bála. Stretnutie sa malo konať neďaleko kostola a tak kým prišiel, tak som sa prechádzala okolo a nahlas som sa rozprávala sama so sebou a dúfala som, že to všetko dobre dopadne. Za tých pár minút sa mi hlavou prehnalo nespočetne veľa otázok. Aký bude? O čom sa budeme baviť? Čo ak ma nebude mať rád? A prečo nepríde aj Ona? Na odpovede som vôbec nemusela dlho čakať. Keďže som vedela akým autíčkom príde, hneď ako som také uvidela, bežala som za mamkou. Keď vystúpil podal mamke ruku a mňa objal. V tej chvíli som nevedela, čo mám povedať. On to však všetko zachránil. Pozrel sa na mňa a povedal, že som riadne vyrástla. Bola som v takých rozpakoch, že som na to odvetila úplnú hlúposť. Nasledovala dlhá prechádzka. Dozvedela som sa všetko. Prečo to spravili, ako sa cítili, čo všetko sa za tie roky zmenilo a stalo. Bol to magický večer. Keď nám začala byť zima, opýtal sa či sa chcem stretnúť aj s Ňou. Samozrejme, súhlasila som. Nasadli sme teda do autíčka a viezli sme sa k Ním domkov. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som Ju prvý krát uvidela. Mala slzy na krajíčku a ja tiež. Hneď sme sa objali. V tej chvíli sa zastavil svet. Boli sme len Ona a ja. Mala som pocit, že sa poznáme roky. Bolo to neskutočné. Všetky tie emócie. Bol to asi najsilnejší zážitok v mojom živote. Všetko bolo dokonalé. Dlho sme sa rozprávali. Mali sme toho toľko spoločného. Vlastne všetko! Nechápala som!!! Večer dopadol perfektne. Rozlúčili sme sa s tým, že na ďalší deň sa znova stretneme. Zaviezli nás až pred dom. Bol to nádherný večer a ja som konečne zaspávala s tým, že všetko je tak ako má byť :)

Kuk

pondelok 18. januára 2016

Sviatky

Dnes som len tak sedela na nejakej hodine a rozmýšľala som o čom dnes napíšem blog.  Po dlhšej úvahe som si povedala, že by bolo fajn napísať Vám niečo o tom ako som sviatkovala. Síce už je polka januára ale ako sa hovorí: Nikdy nie je neskoro. Takže, žačnem Vianocami. Vianoce pre mňa boli ako každý iný deň. jediná zmena bola, že som čas trávila u starej mamy. Tento rok som vôbec necítila tú krásnu sviatočnú atmosféru. Stromček mi prišiel všedný, ryba málo slaná a kapustnica tiež nebola výhra. Darčeky som si rozbaľovala až dva dni po Vianociach. Všetky boli krásne ale i tak som cítila, že týmto Vianociam niečo chýba. po čase som pochopila. Chýbala im láska a rodinná pohoda. Proste celé zle. Silvester bol o niečo lepší. Síce som nemohla byť s priateľom ale bolo to lepšie ako na Vianoce. Na prelome Silvestra a Nového roku sa totiž stalo niečo zázračné. Aspoň pre mňa to bol taký maličký zázrak. Zavolal mi môj...ach...proste...pre mňa moc dôležitý človek. ten telefonát bol taký krásny a dojímavý, že som potom z toho bola namäkko ešte dobre dlho. Viete, ešte zatiaľ Vám  nepoviem kto to bol ani nič bližšie. No sľubujem, že časom Vám všetko poviem....
Možno Vás zatiaľ takéto čítanie nebaví, keď neviete o čo sa jedná. No na druhej strane si myslím, že v dobrom príbehu nesie chýbať napätie. A tak isto by nemalo chýbať ani na dobrom blogu :P Ešte si Vás chvíľku ponapínam. A zatiaľ pite čajík, majte sa krásne a hlavne sa usmievajte :)

Kuk