pondelok 18. januára 2016

Sviatky

Dnes som len tak sedela na nejakej hodine a rozmýšľala som o čom dnes napíšem blog.  Po dlhšej úvahe som si povedala, že by bolo fajn napísať Vám niečo o tom ako som sviatkovala. Síce už je polka januára ale ako sa hovorí: Nikdy nie je neskoro. Takže, žačnem Vianocami. Vianoce pre mňa boli ako každý iný deň. jediná zmena bola, že som čas trávila u starej mamy. Tento rok som vôbec necítila tú krásnu sviatočnú atmosféru. Stromček mi prišiel všedný, ryba málo slaná a kapustnica tiež nebola výhra. Darčeky som si rozbaľovala až dva dni po Vianociach. Všetky boli krásne ale i tak som cítila, že týmto Vianociam niečo chýba. po čase som pochopila. Chýbala im láska a rodinná pohoda. Proste celé zle. Silvester bol o niečo lepší. Síce som nemohla byť s priateľom ale bolo to lepšie ako na Vianoce. Na prelome Silvestra a Nového roku sa totiž stalo niečo zázračné. Aspoň pre mňa to bol taký maličký zázrak. Zavolal mi môj...ach...proste...pre mňa moc dôležitý človek. ten telefonát bol taký krásny a dojímavý, že som potom z toho bola namäkko ešte dobre dlho. Viete, ešte zatiaľ Vám  nepoviem kto to bol ani nič bližšie. No sľubujem, že časom Vám všetko poviem....
Možno Vás zatiaľ takéto čítanie nebaví, keď neviete o čo sa jedná. No na druhej strane si myslím, že v dobrom príbehu nesie chýbať napätie. A tak isto by nemalo chýbať ani na dobrom blogu :P Ešte si Vás chvíľku ponapínam. A zatiaľ pite čajík, majte sa krásne a hlavne sa usmievajte :)

Kuk