piatok 30. decembra 2016

Myšlienka

Stále dúfam a stále verím. Stále čakám a stále čelím. Pocitmi a túžbami. O chvílu vybuchnem a na prach sa zmením. Nezvládam. Tak prosím príď a ozvi sa. Povedz hocičo. Kľudne ma nenaviď a preklínaj. Len prosím príď. A daj mi to po čom tak tápam a túžim. Vysvetli. Prečo už nie sme spolu. Prečo mám takú smolu. Že splní sa mi sen a som šťastná. A potom zrazu bum. A miska šťastia je prázdna. A na zemi leží rozbitá. Tak prosím príď a oprav ju. Alebo dones aspoň návod ako. A ja už si s tým poradím. Tak prosím. Veľmi prosím. Už niečo povedz a neignoruj. A nenechaj ma trápiť sa. Lebo na povrchu som šťastná a žiarim. Vo vnútri? Topím sa a dávim. A pomaly klesám na dno. Tak daj mi aspoň malú nádej. Silu. A nedovoľ mi sa utopiť. A ja sľubujem, že nechám Ťa. A už nikdy sa ani nepozriem. Možno pomyslím no budem vedieť. Že bezomňa je Ti lepšie. A že si šťastný a nič Ti nechýba. Príď a vysvetli a ja sa otočím a odcupitám.

Kuk

štvrtok 8. decembra 2016

Dieťa

Detstvo. To najkrajšie obdobie v živote človeka. Čas bez starostí, smútku, problémov. Čas, kedy sme si mohli dovoliť spraviť hocijakú hlúposť, hurónsky sa smiať, kričať a tancovať a nikto nás za to neodsudzoval. A teraz? Väčšina z nás má na hlave kopu starostí, málo času a veľa povinností. Minule mi prišla na Ask otázka ohľadom toho, či aj ja mám pocit, že už nemôžem robiť to, čo som robila ako dieťa. Zamyslela som sa. Pozrela som sa na seba. Ako sa správam a tak. A viete čo? Prišla som na to, že človek by nemal riešiť či má 10, 40 alebo 80. Je podstatné na koľko rokov sa cítime a nie koľko máme. Správajte sa ako deti ak sa tak chcete správať. Choďte a spievajte si, tancujte, hrajte sa s legom, bublifukujte. Buďte šťastní. Možno to už nikdy nebude tak ako keď sme boli malinký, no môžme sa aspoň na chvíľku dostať do toho úžasného detského sveta a zabudnúť na všetky starosti. Jasné, máme okolo seba kopec ľudí, čo nás za to odsúdia. Ale čo je lepšie? Na chvíľu sa odreagovať a zabudnúť alebo sa báť odsúdenia? Mám nápad. Dajme si spoločnú výzvu. Každý deň sa aspoň na chvíľku ponorte do tohto sveta. A po týždni uvidíte, či ste šťastnejší. Kľudne mi potom môžete napísať Vaše postrehy.

Kuk