nedeľa 21. mája 2017

Kaviareň

Neskutočne ju tá stena fascinovala. Bola ako z iného sveta. Celý podnik bol ladený do luxusného štýlu. Pohodlné no isto drahé kreslá. Pravá koža. Mahagónové stoly. Decentne (pre)zdobené tapety. Jemná, občas trošku orientálna hudba. Nemala rada také podniky. No v tomto sa cítila inak. Tak dobre. Možno vďaka tomu, že tam sa jej nemohlo nič stať. Ale nie. Isto to malo aj iný dôvod.
Stena. Zaujala ju najviac. Zdobili ju fotky v rámikoch. Každý iný. Dokonca aj zrkadielko a citát. Pod tým všetkým stál malý stolík. Uprostred neho dve vázy. Zas každá iná. Červené kreslo. A nakoniec lampa. No nie obyčajná. Bolo to skôr svetlo ktorým sa nasvecuju filmové scény. Všetko ako z iného sveta. Všetko ako pre hviezdu. Filmovú hviezdu. Herečku? Nie. Na to to bolo príliš málo nóbl. Pre režisérku. Pravidelne by tam chodila a šálok čaju. Zeleného s jasmínom. Červenými vlasmi by zaujala každého navôkol. Tajomná so štipkou vášne a ohňom nie len na hlave ale aj v žilách. Na vonok pokojná no vnútri ako rozbúrené more plné myšlienok, nápadov, tajomstiev. Sedela by tam. Písala, fajčila cigaretu a pila ten zelený čaj s jasmínom. Alebo aj bez cigarety. V podstate si tam predstavila samú seba. Seba v inej dobe, inom čase. V minulom živote a možno v budúcom. So splneným snom a tajomným úsmevom na tvári. Sediacu a premýšľajúcu nad tým aké by to bolo keby sa stretli v inom čase na inom mieste.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára