sobota 8. júla 2017

Búrka v duši

Sedí tam a číta si básne. O láske, strate, ľuďoch a všetkých tých neuveriteľne klišé veciach. Bože ako rada by teraz bola niekde uprostred obrovskej lúky. Takej obrovskej, že by nik nedovidel na začiatok ani koniec. Vysoká tráva a kvety by si ju pritúlili k sebe a ona by tam len ležala. Tak neuveriteľne zaneprázdnená a sama. Jej vnútorné pocity sa búrlivo snažili predrať na povrch. Nechcela im to dovoliť. Čím viac sa tomu bránila tým zúrivejšie sa cítila. Surovo obracala stránky a snažila sa sústrediť. Zbytočne. Po líci jej stekala slza. Len taká malá, nenápadná. No i tak tam bola. Už zas prehrala ten boj. Ako napokon vždy. Tak veľmi sa snažila byť stále veselá. Ľudia ju tak brali. Ako večne usmiate a dobré dievča. Lenže taká nebola. Nevidel to nik okrem nej. Neverili jej. Na jednej strane si strašne priala nájsť niekoho kto by to všetko videl, pretože už bola unavená. No na druhej strane by to znamenalo, že už viac to nebude ona. Prestala cítiť. Radosť, smútok a všetky tie bežné pocity cítila. Len to jedno nie. Lásku. Prestala. Zakázala si to. Nechcela sa viac sklamať. Chcela dospieť, zmúdrieť, stať sa iným človekom. Ale niekto si z nej chcel zjavne dosť škaredo utiahnuť a poslal jej do cesty nového človeka. Najprv ho brala ako len tak niekoho. A zrazu? Bola zmätená. Nevedela čo cíti, čo chce. Nie, žiadne zamilovanie. Skôr niečo neopísateľne zvláštne. Bála sa straty. Toho dňa kedy to príde. Bola tak presvedčená o blížiacom sa konci. Ani si neuvedomila iné možné riešenia. Mala ho rada no ani ho skutočne nepoznala. Do čoho sa to zaplietla? A prečo teraz sedí v tej pomáganej tráve a po tvári sa jej kotúľajú slzy ako korálky keď vlastne o nič nejde? Nevedela čo sa to deje. No bola odhodlaná zistiť pravdu. O tom všetkom a ešte oveľa oveľa viac...

1 komentár:

  1. To odhodlanie, to je už začiatok a verím že dobrý, správny. začne komunikovať, ak bude chcieť zistiť viac, o sebe aj o tom druhom. veľa šťastia Ria.

    OdpovedaťOdstrániť