streda 26. júla 2017

List pre ...

...a tak mi len chýba to aby si prišiel a zozadu ma objal keď ležím pod dekou. Aby sme len tak rozíjmali o tretej ráno o vesmíre, ľuďoch a trasách ktoré každého z nás čakajú. Aby sme aspoň chvíľku kráčali po spoločnej ceste. Spolu varili palacinky o druhej ráno a zakydali celú kuchyňu i nás dvoch. V lete spolu jesť jahody, len tak. V zime chytať snehové vločky na špičku jazyka. Na jeseň sa hádzať do kôpok lístia a na jar by sme sa mohli bozkávať pod rozkvinutým stromom. Nechcem od Teba žiadne darčeky, šperky, drahé dovolenky ani iné, pre mňa nepodstatné veci. Stačí ak mi niekedy donesieš lízatko, cukrovú vatu alebo mrkvu. A ak by si chcel náhodou vymyslieť niečo špeciálne, červený klinček bude tá pravá voľba. Vieš, najviac si aj tak budem vážiť čas a chvíle, ktoré mi dáš. Občas by sme sa mohli ísť hrať do piesku na detské ihrisko a občas zas vášnivo pomilovať. Nezľakni sa ak niekedy začnem len tak bezdôvodne tancovať uprostred ulice. Som skrátka blázon. Často sa stane, že ma zastihneš ponorenú vo vlastných myšlienkach a vlastom svete. Pri upratovaní sa hrám na speváčku, vrtím zadkom, mecem hlavou a len málokedy si uvedomím čo vlastne robím. Mením nálady. V jednej chvíľke som ako slniečko a v ďalšej okolo mňa šľahajú blesky. No nikdy to nemyslím zle. Rozprávam sa sama so sebou a neuvedomujem si to. Milujem nočnú oblohu plnú hviezd, vôňu asfaltu po letnom daždi, smiech v nevhodných situáciách, svojich priateľov, rodinu, svet... No ver mi, že ak budeš v mojom živote Ty budem Ťa milovať takým druhom lásky ako nikoho. Možno nie milovať ja neviem. Možno nebudem vedieť čo sme, možno to nechám tak. Nechám to na Teba. Snáď skrátka len proste budeme a spolu zažijeme krásne a šťastné chvíle. Myslím si, že človek sa nemusí zamilovať hneď. Príde na to až časom. V noci sa stáva, že dlho telefonujem, pretože pár z mojich priateľov potrebuje radu, rozhovor alebo len skrátka cítiť, že sa máme. Nežiarli, prosím, na môjho najlepšieho kamaráta. Vieš, aj keď o ňom možno často budem hovoriť, navždy to bude len kamarát. Neviem Ti vysvetliť ako a prečo to tak je, no dúfam, že to pochopíš aj sám. Samota je jedna z mojich dobrých spoločníčok. Občas máme radi chvíľku pre seba. Len my dve. Ak ma nejdeš ležať na zemi, neboj sa, nič sa mi nestalo. Proste ležím a je mi dobre. Som prasiatko. Občas skutočne nechutné. To ale spoznáš sám. Ukradol si mi srdiečko. Ver mi, aj ak Ti to nikdy nepoviem, bude to fakt. Potrebujem, aby si so mnou chodil na večerné prechádzky a kochal sa tou krásou aspoň z polovice tak ako ja. Aby som Ti mohla čítať básne a zdeliť svoje myšlienky i keď sú detinské a hlúpe. Ak mi ublížiš, stiahnem sa späť do svojej ulity a bude mi trvať veľmi dlho kým z nej zas výjdem. Nechváľ sa mi, prosím, tým koľko máš peňazí, aké máš auto a akú najdrahšiu vec si si kúpil. Skôr ma to odpudí ako pritiahne. Mohli by sme spolu plakať. Variť si puding so sójovým mliekom a jesť horkú čokoládu. Chcem s Tebou ísť do kina a bozkávať sa tam pri nejakom filme. To je jedno, či to bude komédia alebo sci-fi. A poď so mnou do kina na horor prosím. Vezmeme aj Rebečku. Milujem dlhé cesty autom ale nemám vodičák. Nikdy si nepriznám únavu, prehru, nepravdu a občas ani city. Plačem skoro každý deň. Nie, neľutuj ma. Ja len tak, vždy sa niečo nájde. Chcela by som byť múdra, takže sa spolu budeme vzdelávať. Nikdy o mne nebudeš vedieť úplne všetko. Nie pretože by som nechcela. Lenže zabúdam a isto Ti niečo nepoviem práve vďaka tomu. Vieš, mám svoj tajný denník. Ak Ti do neho dovolím nahliadnuť, máš vyhraté. Chcem Ťa reprezentovať, robiť Ti desiaty do práce, žehliť Ti veci. No nepomýľ si ma so žienkou domácou. Aj ja mám svoje sny. Raz totiž získam Oscara za réžiu. Ja len tak, aby si vedel s kým máš tú česť. Možno spolu nebudeme navždy. Neviem ani čo bude zajtra nieto ešte keď budem stará. Ale ak so mnou budeš, spravím Ťa tým najšťastnejším mužom na svete. Hanbím sa často. Isto i teraz. Veci mi padajú z rúk sami a nohy sa mi mocú a potkýňajú tiež nejako zázračne. Veľakrát som tajomná. Nemám rada neistotu. Rozhodí ma dosť veľa vecí. Urážam sa ale nikdy nie tak, že obrovsky. Vieš, neviem komu to píšem. Možno niekomu kto o to bude stáť. Kto bude stáť o mňa, či snáď tomu s ktorým sa budem cítiť alebo cítim fajn. Zvládať moje nálady, detinskosť, moju vášeň, umeleckú dušu, prísnu sestru, empaticku kamarátku, niekedy trošku žiarlivku a hlavne celé moje ja. Viem byť aj príliš ženská aj príliš maličká. Ale nerobím to naschvál. To nejako samé. Možno by som to už celé mala zakončiť. Takže. Nech už si ktokoľvek čo toto čítaš, môžeš mi povedať ako ma vnímaš. Nie preto, že by som si potrebovala zvýšiť ego alebo čo. Len ma to zaujíma. Proste tak. Och a ešte niečo. Som rozmaznaná. Takže kľudne mi môžeš doniesť rezeň ale len kurací. Na prvý pohľad pôsobím namyslene ale zas také zlé to nie je. Každý, kto toto číta si v týchto riadkoch vysníval svojho vlastného človeka. A viete čo? Prajem Vám to. Z celého srdca to prajem každému z Vás! Idem si dať čajík a snívať o tom svojom :)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára