piatok 4. augusta 2017

Premena

Za oknom sa mihalo mesto. Všade bolo teplo ako v rúre, tesne pred tým než z nej vytiahneš jahodový koláč. Rozmýšľala. O klišé a tak. Neznáša klišé. "Navždy Ťa budem ľúbiť. Kamošky forever. Si moja jediná. Vieš, že Ťa mám rád..." Keď tie vety počula, bolo jej až zle. Ako si niekto môže sľúbiť lásku či priateľstvo navždy keď ani nevieme čo bude zajtra? Hah, totálne trápne. Ako šiel deň, už na to nemyslela. Mala plné ruky práce s tým aby pôsobila elegantne ako dáma. Nech sú zákazníci spokojní. Veď tak to má byť. Chvíľku to tam odtrpí a zas pôjde domov. Tak ako každý deň. Ľahne si do prázdnej postele. Ale ešte nie. Ešte musí nakŕmiť psa, vyniesť smeti a prejsť tým stupidným sídliskom až k obchodu. Vezme si rožky a tresku. Veď aj z toho sa naje. Na každého pôsobí tak nedostupne. Ako rebel. Ako obyčajná žena. Ešte mladá no už veľmi skúsená. Celý svet odsúdila ešte predtým ako ho stihla spoznať, len z rečí starých, nespokojných zákazníkov, čo sa jej každý deň v obchode sťažujú aké to bolo za ich čias iné a lepšie. Že blúzka bola oveľa hodvábnejšia a toto sú len umelé látky. Tak isto to mala aj s mužmi. Všetci v jednom vreci. Zlí a skazení. Nemalo cenu sa s niekým spoznať bližšie či sa mu otvoriť. Ľahla si. Konečne. Unavená po celom dni. Znova sa vrátila k tým klišé. Bože, čo za stupidné myšlienky jej to chodia v hlave? Nechápala. Chvíľku len tak ležala. Prišlo jej smutno. Začala si uvedomovať, že takto to ďalej nejde. Že ona chce žiť. Tešiť sa z maličkostí, vnímať veci inak. Chodiť na výstavy, kresliť na maliarske plátno a mať niekoho, kto jej ráno uvarí teplý čaj. Chce počuť všetky tie klišé vety. Vo svojom vnútri počula hlas. "Sprav to. Vykašli sa na svoj doterajší život. Začni od znova. Veď presne to chceš! Konečne si si to priznala, konečne si si to dovolila! Nie, už žiadne ovplyvňovanie sa okolím. Nedá na výsmech druhých, na ich nálady, názory. Ale na tie svoje áno. Pretože presne o to ide. Byť sebou a nie niekým iným. Otvorí sa tomuto svetu, znova použije fantáziu. Si sofistikovaná. Pôsobíš tak autenticky. Toto boli komplimenty zo strednej. Presne taká je. A tak, behom jedného večera pochopila kým vlastne je. Ach ako sa len všetko môže zmeniť, behom jedného, úplne obyčajného okamihu.

Kuk