streda 14. marca 2018

Je presne 21:14



Práve v tejto chvíli sa nachádzam na lavičke blízko nášho domu. Sedím tu už asi desať minút a prezerám si texty, ktoré som napísala. V diaľke počujem autá na diaľnici. Zaštekal pes.
Všetko je ponorené do tmy. Okrem mňa a kúska lavičky na ktorej sedím. Niečo naň vrhá svetlo.
V dome oproti mne sa svieti. Majitelia asi pozerajú telku. Je zvláštne ako sa môžete len tak pozerať do domov rôznych tvarov a veľkostí bez strachu, že vás niekto uvidí. Zaujímalo by ma, aký je príbeh tých ľudí dnu. Vlastne by ma zaujímal príbeh každého jedného človeka na tomto svete.
Je presne 21:14. Sedím tu pretože som sa pohádala s mamou. Nezvykneme po sebe kričať často. Najmä ja nie. No dnes je bohužiaľ jeden z tých večerov kedy sme obidve trošku zvýšili hlas. Čau mami, ak to čítaš.
Mám chuť na palacinky. Pudingové so zmrzlinou. Nemôžem palacinky, puding ani zmrzlinu no sľubujem si, ako tu sedím na tomto mieste, že hneď ako sa vyskytnem v tej dokonalej palacinkárni v Nitre, tak zhreším a dám si ich. Zamyslela som sa. Možno to nie je taký dobrý nápad. Bude mi zle. Na jednej strane mi to za to stojí, na druhej nechcem pregrcať celú návštevu Nitry. Pousmiala som sa.
Neviem či to poznáte alebo nie, no mať intoleranciu na mlieko a ešte k tomu aj akýkoľvek výrobok z neho je celkom sila. Aj keď kakavko je fajn aj z kokosového. Nie, nesťažujem sa, už som si zvykla.
Nedávno som rozmýšľala nad tým, že by som sa možno stala vegánkou no vzápätí na to som to hneď zamietla pretože nemôžem žiť bez praženice, volských ôk a hemendexov.
Ach. Začínam sa trošku obávať, že tento článok nebude mať žiadnu hlbokú myšlienku a asi nebude ani veľmi zábavný ale aj toto som ja. A asi je dobre ukázať, že všetci sme len bežní smrteľníci. Je to kruté ale je to tak. Fuuu, teraz som bola realista. To sa mi často nestáva.
No nič, ospravedlňujem sa že ste stratili tých pár minút týmto menším nezmyslom no zároveň sa teším, pretože sa zas zvýši čísielko v tabuľke sledovanosti blogu. Nie, nie, srandujem. Jasné, že si to vážim tak celkovo. Naozaj. Aj ak si čítate len prvé tri slová z každého článku.
Dnes mi to písanie veľmi nejde ale sľubujem, že nabudúce to bude lepšie. Fakt. Idem si dať nejaké obilné kakao. Alebo aj čaj. Aj vy si dajte. Odporúčam zelený, je to kamoš na akúkoľvek chvíľku.

1 komentár:

  1. Tak si to zvládla, dobrý ventil, aj to treba, musela si byť riadne hladná, toľko písať o jedle, ešte, že si sa zastavila u nás, asi som to vycítila a tak boli dobré aj halušky s vajcom, však?hádka na lačný žalúdok býva krutá a zbytočná, najprv sa najedz a potom to aj lepšie predýchaš, vyskúšaj.

    OdpovedaťOdstrániť