streda 4. apríla 2018

Všetko šťastie sveta



Pri písaní tohto príspevku som sedela vo vlaku. Áno, zas. S mastnými vlasmi, absolútne nenamaľovanou tvárou a predsa som sa cítila skvelo. Skrátka a dobre, nestihla som to. Posledné dva dni som totiž skoro celé prespala. Nie že by som bola lenivá. Proste som si chcela oddýchnuť a spracovať udalosti posledných dní.
Uvedomila som si totiž, že v mojom živote sa vyskytujú tí najlepší ľudia na svete a že sme si všetci strojcami vlastného šťastia. Jasné, verím aj na to, že čo sa má stať to sa stane. Ale úprimne? Vždy si môžme vybrať kedy a z čoho budeme šťastní. Veľmi často sa v poslednej dobe stretávam s vetou typu: "Ale keď ten človek má robí šťastným..." Podľa mňa je to chyba. Nikdy Ťa nikto nemôže urobiť šťastným pretože Ty sám sa rozhodneš kedy a za akých okolností si do života to šťastie pustíš. Neviem či som to vysvetlila správne ale snáď to chápete.
A teraz by som Vám rada povedala niečo o ľuďoch v mojom živote. Už dávnejšie som si začala uvedomovať paradox - milujem ľudí ale zároveň neznášam zaľúdnené miesta. Divné? Hneď to vysvetlím. Na ľuďoch ma fascinuje ich rozmanitosť. Občas sa len tak pozriem na neznámeho či neznámu a analyzujem čo je asi zač. Prípadne rada pozorujem ľudí v rôznych situáciách. A je vtedy jedno či je to niekto mne blízky alebo úplne neznáma osôbka. Ako som už v minulom článku spomínala, najradšej by som si vypočula príbeh každého z Vás. Je tu však aj druhá strana, kedy sa necítim komfortne. Ak sa ocitnem v dave ľudí, potrebujem pri sebe niekoho komu verím. Vtedy sa totiž cítim oveľa lepšie a bezpečnejšie. Taktiež som nerada stredobodom pozornosti. Mám rada svoj pokoj a pozíciu pozorovateľa. Ale viete čo mám ešte radšej? Ten pocit, že tu nie som sama. Ako asi každý z nás.
A teraz...
Ďakujem všetkým ľuďom, ktorý tu so mnou sú.
Ďakujem môjmu soulmate, že ma naučil v živote veci, vďaka ktorým som teraz takýmto (super) človekom. Som nesmierne šťastná že si stále tu a neľutujem absolútne nič. Je krásne vidieť že aj keď sa veľa vecí mení a my sa posúvame každý inou cestou, niektoré putá tu (dúfam) stále zostávajú.
Ďakujem mojím čajkám za to, že tu boli vždy. Že to so mnou vydržali a nikdy nevzdali
Ďakujem každej mojej kamarátke ktorá pri mne stála keď mi bolo najhoršie. Kamarátom taktiež. Niektorí tu už možno nie sú no aj tak vás mám rada.
Všetkých si Vás veľmi vážim!!!
Nie, nezabudla som na rodinu. No cítim to tak, že tento článok proste venujem vyššie spomenutým ľuďom.
A múdrosť na záver? Robte veci, ktoré cítite, plňte sľuby, podporujte sa navzájom a užívajte si každú možnú sekundu s ľuďmi na ktorých vám nesmierne záleží. A samozrejme pite čaj.

1 komentár: