nedeľa 20. mája 2018

Spomeňme si na to dobré



Som človek, ktorý žije v oblakoch. Pôvodne som chcela použiť slová ako "dreamer" alebo "snílek" ale ani jedno z nich nie je spisovné. Nie že by som na to nejako extra dbala ale predsa len keď sa zamyslím nad svojím rodným mestom a pridám k tomu odbor, ktorý študujem, patrilo by sa. Nuž ale naspäť k téme.
Tým, že skôr lietam v oblakoch akoby som kráčala nohami pevne po zemi, mám občas mylné pocity. Napríklad o dobre na tomto svete. Nie, neverím, že svet je zlý. Ale o tom Vás teraz presviedčať nebudem. V poslednej dobe som od viacerých mne blízkych ľudí, počula jeden zaujímavý poznatok. Týkal sa ľúdí a vzťahov. "Ria, každý hovorí o svojom bývalom alebo bývalej len v zlom" prípadne "Vieš, vždy, keď mi niekto hovorí o bývalom vzťahu, spomína len to zlé. Smutné, nemyslíš?" Áno, myslím! Haló, ľudia, zobuďme sa. Nie, nechcem teraz vyznieť ako nejaký životný kouch. Ale naozaj je potrebné kydať na seba a hovoriť vzájomne na toho druhého len to zlé? A teraz nemám na mysli len vzťah akože frajer a frajerka. Môže ísť o kamarátky, známych, rodinu... Skrátka o každého jedného kto z nejakého dôvodu úž nie je súčasťou našej púte na tomto svete.
My, ľudia dnešnej doby máme tendenciu zvaľovať vinu na iných a veľmi nás baví, robiť druhým zle. Možno sa mýlim ale niekedy mám naozaj taký pocit. A je mi z toho smutno. Veľmi smutno. Spomeňme si ako nám bolo vtedy dobre. Ako sa o nás dotyčná osoba starala, zobrala nás na výlet, urobila nám raňajky, objala nás... Hocičo. Neverím, že nenájdete ani jednu krásnu spomienku.
Stačí si spomenúť na to šťastie, ktoré prúdilo celým naším telom, čo prúdilo, priam žiarilo všade okolo keď sme boli spolu. Pamätáš? Cítil/a si sa vtedy úžasne. Naozaj máš ešte stále pocit, že sa musíš svojej kamoške posťažovať na to, ako rozvaril tie cestoviny na ktoré si sa tak tešila? Nemyslím si. A ak náhodou Ti ten človek skutočne len ubližoval, potom nie je ten zlý len on ale aj Ty. Vždy máme možnosť voľby. Vždy máme možnosť odchodu.
Ak sa niekto od nás rozhodne odísť, poprajme mu len to dobré. Hovorme o ňom v tom najlepšom ako dokážeme. Ak pre nič iné, tak aspoň pre to, že tu tá osoba s nami bola a zaslúži si aspoň takúto formu vďaky.
No a na záver sa chcem poďakovať za inšpiráciu na článok. Ďakujem ❤

0 komentárov:

Zverejnenie komentára