utorok 10. júla 2018

Letná zmena


Leto je fajn ale ja som prišla na to, že mám radšej iné ročné obdobia. Nesúvisí to s teplotou.
Na to minuloročné som sa veľmi tešila. Mala som kopec očakávaní a myslela som si, že bude najlepšie v mojom živote. Hups. Opak bol pravdou. Tento rok som si preto povedala, že sa nebudem tešiť. A na moje veľké prekvapenie to vychádza zas úplne opačne. Fakt sa z toho črtá celkom fajn obdobie. Stále však k nemu cítim mierny odpor.
Je to mojou zmenou? Možno. Od minulého roka je zo mňa iná Ria. Veľmi silno to pociťujem nie iba ja ale aj moji kamaráti. Dlho som sa kvôli tomu trápila. Aj mám ešte občas také chvíľky kedy šťastný človek vyzerá diametrálne odlišne ako ja v tej chvíli. Nevadí. Raz to bude fajn.
Nejako som sa tou zmenou nezaoberala až do minulého týždňa. Bolo mi povedané, že o pár rokov to so mnou bude na nevydržanie. Takže, nie, nebude. Som odhodlaná spraviť všetko len aby to tak nebolo.
Mnoho vecí nás dokáže zmeniť. Niekoho obrovské šťastie, iného veľké zmeny a ďalšieho sklamanie či smútok. Je na nás ako veci príjmeme. Tak som sa to snažila prijať. Aby som sa nezmenila. Čo? No predsa tú veľkú vec v mojom živote. Darilo sa mi. A potom? Ajajaj. Bol zo mňa razom iný človek.
Viete, ono je to v poriadku. Možno už nikdy nebudem navonok pôsobiť tak láskavo a srdečne ale skôr odvážne a sebaisto. No niekde, v tom tajnom kútiku mojej duše, kde vidia len tí povolaní, stále spinká stará Ria. Je to vlastne fajn.
Nebojme sa našich zmien. Vždy sa dejú pre niečo. Život nás formuje tak sa nechajme. Tí praví to príjmu s láskou a porozumením, pomôžu nám nezablúdiť a udržať sa na tej správnej ceste. Raz to pochopí každý z nás.
Teším sa na všetko čo sa ešte stane. Prajem si, a zároveň každému z Vás, aby sme toto leto strávili s ľuďmi ktorých máme radi. Oslavujme výnimočné dní. Robme šialenosti, buďme odvážni. Nezabudnime však stáť na blízku našim kamarátom. Viem, možno bude toto leto pre Teba také ako to minulé pre mňa. Neprajem Ti to ale ak náhodou mám tu jednu myšlienku, ktorú som si zapísala pred pár dňami. Možno nebude úplne súvisieť s Tvojou situáciou ale nevadí:
...a v tom momente som si uvedomila, že je to presne o tom. O ľuďoch ktorý sedia na brehu jazera a o tých, ktorý sú ďaleko ďaleko od neho, aj keď vedia, že niekde tam to jazero je. Oni si ale radšej vybrali byť vo svojej ulite, kde sú ich pocity ukryté hlboko pod obalom a všetko je jednoduchšie ako by bolo sedieť o trištvrte na dve ráno pri brehu tak nádherného jazera, (zatiaľ) ukrytého pod rúškom tmavej noci.
Nuž, asi som predsa len tak trošku stále mnou.

1 komentár:

  1. Moja drahá Riuška, prešlo veľa vody, čo si bola na týchto stránkach. Už si dospelá, spravila si si vodičák, znovu si nadviazala staré, ale nezabudnuté známosti, dúfam, že vydržia už nadosmrti a budú plné lásky, porozumenia a nových priateľstiev, staronovej rodiny. Tak veľmi si sa bála urobiť ten prvý krok, aby si nerozbila, čo už zrejme pukalo, až znovu si sa stretla práve vďaka tomu rozbitému vzťahu. Ale nebola si ty tou príčinou, ibaže si dlho tým nezáujmom trpela. Dúfam, že sa ti to teraz vynahradí. Všetko zlé je vždy na niečo dobré. Kráčaš svojou cestou... Tešíš sa na januárovú cestu do Írska a potom maturita. Len kráčaj, leť vtáčatko moje, držím ti päste na tvojej ceste, dúfam, že ešte pár rokov budem môcť sledovať tvoj let. Ľúbim ťa. babka

    OdpovedaťOdstrániť