pondelok 29. októbra 2018

Minulosť a tak


Dlho som nepísala, viem. Bola som príliš lenivá na to aby som spravila zopár klikov a predĺžila platnosť domény. Nakoniec, ako môžete vidieť, som sa na to zmohla. Potom ale prišiel problém číslo dva. Nedokázala som zložiť ani jednu súvislú vetu. Autorská kríza či také niečo. Nechcem sa vyhovárať ale asi to bude tým štvrtým ročníkom. Posledným.
Spätne som sa nad tým celým zamýšľala. Len nedávno som mala pätnásť a s očakávaním i strachom som vstúpila na pôdu internátu a novej školy. Neznáme mesto, ľudia. Teraz sú Košice akousi mojou súčasťou. Nechcem tam zostať bývať ale občasné návštevy rada absolvujem.
Všetko čo sa v mojom živote odohralo ma ovplyvňuje. Jasné, nie je to žiadny nový objav. Len tým chcem, ako hovorí jeden môj učiteľ, premostiť. Na minulosť a postoj k nej.
My ľudia sa zvykneme minulosti zbavovať. Skončí jedna etapa v našom živote a šup, zavrieme veci, fotky a všetko čo nás s tým spája do krabice. Dokonca aj spomienky, myslím tie v našej hlave. Niekedy je to tak lepšie, jednoduchšie. Ja si ale myslím, že nejde o to zabudnúť. Treba sa s tým vyrovnať. Prijať všetko čo sa stalo. Nechcem nikoho poučovať ani sa hrať na múdru. Len mi je niekedy smutno. Z toho ako sa k tomu všetkému staviame. Jedného dňa sa totiž pozrieme dozadu. Chtiac či nechtiac. Postačí vôňa, slovo alebo len nepatrný zvuk a my sa ocitneme niekde kde sme nechceli. Pri spomienke, ktorá už mala byť dávno zabudnutá. Vtedy príde zlom. Zabolí to, zamrzí. Namiesto jemného úsmevu a vďačnosti. No a ten moment nás prinúti uvedomiť si, že nebolo potrebné všetko vymazať ale jednoducho sa s tým už na začiatku vnútorne vyrovnať. Aj za cenu toho, že na to treba viac času a úsilia.

1 komentár: